Nárečia sú v niečom krásne. V podstate ide o stále žijúcu históriu, ktorá navyše odlišuje jednotlivé kraje, zvyky a miesta na Slovensku. Ak u vás doma používate nárečie bežne, nie je sa za čo hanbiť a ak ho učíte aj svoje dieťa, je to len plus. Nemali by ste však zabúdať na to, aby vaši potomkovia vedeli rozprávať aj spisovnou slovenčinou.

 
Deti, ktoré vyrastajú na dedinách zvyknú mať s našim jazykom vážne problémy. Možno si vravíte, že sa nejedná o nič podstatné. Ako však vaše deti budú písať napríklad diktáty, keď polovicu slov ani nepoznajú? Treba si uvedomiť, že dieťa vníma reč inak ako dospelý človek. Stôl je jednoducho stôl a zemiaky sú zemiaky. Ak teda nastúpi na základnú školu a predmety, ktoré sa nazývali nejako, sa zrazu budú volať inak, verte že to v jeho hlave narobí poriadny zmätok. Pre takéto deti je to v podstate rovnaké, ako by sa mali učiť cudzí jazyk. Ak s nimi budete už od malička rozprávať nárečím ale zároveň spisovnými výrazmi, táto dvojjazyčnosť sa pre nich stane úplne prirodzenou.
 
Ešte väčším problémom je stredná škola.Možno by ste sa čudovali, ale žiaci, ktorí navštevujú základnú školu vo svojej rodnej dedinke a ani pani učiteľky s nimi nekomunikujú spisovne, majú so slovenčinou problém aj v takto vyššom veku. A tu hovoríme už o naozaj veľkom probléme. Mnohokrát nezvládajú ani disciplínu s názvom „čítanie s porozumením“, pretože nepoznajú veľa slov. Pritom sa nejedná o žiadne odborné výrazy, ale úplne obyčajné slová. Ako potom môžu zvládnuť náročnejšie látky z biológie, či chémie, keď je pre nich čítanie v Slovenčine úplnou španielskou dedinou? O maturitnej skúške nehovoriac.

 
Myslite aj na to, že vaše dieťa raz vyrastie a bude sa chcieť zamestnať.Nárečie je krásne, ale na pracovnom pohovore asi veľmi neohúri. Navyše ak človek nevie rozprávať spisovne, veľa to o ňom napovie. Takže aké z toho plynie ponaučenie?  Nezanedbajte reč svojich detí. Verte, že sa vám za to raz odvďačia.