Krátkodobá pamäť funguje na princípe krátkosti vedomosti. Schovávajú sa do nej rôzne vedomosti, ktoré potrebujeme len na určitý okamih alebo zážitky, vtipy a príhody, ktoré nebudeme už viac potrebovať po tom ako boli vyslovené. Niekto má lepšiu krátkodobú pamäť a niekto dlhodobú pamäť. Je to otázkou toho, ako sa človek učí, kedy sa učí a ako veľmi ho daná téma zaujíma.
Ja sledujem na sebe často, že sa viem na daný moment síce naučiť, ale svoje vedomosti zužitkujem len v daný moment a potom ich už úplne vypustím z pamäti. Poviem si, že mi ich nebude treba a tým pádom si ich nepamätám. Možno sa mi niečo bude mariť, ale to len veľmi v malých rozmeroch a nie v takých, v akých som sa to učila.

Čím sú iné tieto dve pamäte?

V niektorých momentoch by som si priala, aby som si vedomosti, ktoré sa naučím pamätala dlhšie ako len tú danú chvíľu. Sú síce vedomosti, ktoré nezabudnem, ale je ich menej ako tých, čo zabúdam. Má to však aj svoje výhody, že sa viem naučiť na daný moment a skúšku napíšem na perfektnú známku. Ale to je len známka. Vedomosti do života mi neostávajú. A keď áno, tak len veľmi málo z nich. To je problém. Treba ho riešiť. Svoju dlhodobú pamäť by sme mali čo najčastejšie trénovať, aby nám slúžila ešte dlhé roky. Nestačí využívať len krátkodobú pamäť, lebo sa nám môže stať, že dlhodobá nám prestane slúžiť a odíde do večných lovíšť.

Akú pamäť máte vy? Poznáte sa natoľko dobre, aby ste vedeli určiť, akú pamäť máte? Ja som to zistila až na vysokej škole. Dovtedy som si to neuvedomovala. Hoci som sa väčšinou učila až ráno pod tlakom, kedy mi to išlo najlepšie do hlavy. Dodnes to tak robím a funguje to. Skúšali ste to aj vy niekedy? Ak nie, tak radšej nezačínajte a buďte poriadnejší ako ja. Môže sa vám to vypomstiť. 
Ako ste na tom vy? používate skôr dlhodobú alebo krátkodobú pamäť?